Moje korene

            Dom v strede dediny bol pokrytý slamou, postavil ho starý otec, tiež Michal Mlynka, ktorý sa nevrátil z 1. svetovej vojny. Ako bolo zvykom, domy stavali z nepálenej tehly (surovice). Mal prednú izbu, v nej bol murovaný sporák, tam sa varilo, cez deň žilo i spalo. Túto izbu obývali štyria: otec, mama, starší brat a ja. V strede bola studená kuchyňa s komínom, tu sa piekol chlieb, údilo mäso. Zadnú izbu obýval strýco Jano s dcérou – totkou Marou. Jeho žena zomrela mladá (spadla z voza) a syn Peter už bol ženatý.

            Príbytok mal dve komôrky, v jednej bývala totka Kata, sestra otca, bola krátko vydatá za Juraja Šveca, deň po svadbe od neho ušla.

            Po vojne som chodil do „starej školy“ – asi dva roky, tá bola zbúraná, potom do školy, v ktorej je teraz materská škola (pri kostole). Od 6. ročníka sme s bratom dochádzali vlakom do školy v Kozárovciach. Od staršieho kamaráta Kolomana Šveca (vtedy študenta techniky v BA) som sa dozvedel o umeleckej škole v Bratislave a on ma nahovoril, aby som si tam dal prihlášku, keďže vedel o mojom výtvarnom záujme.

            Ako 14-ročný som sám cestoval do Bratislavy, ale prijatý som nebol. Otec rozhodol, že treba pomáhať pri gazdovstve. Smiešne! Veď sme mali len 1 ha 90á aj s lúkami, 2 kravy, 1 prasa a zopár sliepok a husí. Do lesa sa chodilo vyžínať trávu, aby mali kravy čo žrať. Tak som išiel za maliara izieb na učňovku do Nitry (aj keď nás veľmi presviedčali do bane).

            Vstával som ráno o štvrtej na vlak do Nitry (cez Zlaté Moravce, Lužianky – tu sa presadalo na vlak, čo šiel z Prievidze do Nitry). Pešo zo stanice zadnou ulicou, aby sme sa dostali na Párovce, vedľa peknej budovy gymnázia som prechádzal až ku učňovke ku kostolíku. V učňovskej škole miestneho hospodárstva ma učil J. Slámka, akademický maliar. Prax sme mali v Zlatých Moravciach (5 dní bola prax a jeden deň škola). Maľovali sme školy, byty nielen v Moravciach, ale i po dedinách. Majster Karol Blto ma zainteresoval i do svojich "fušiek", aby som sa naučil čo najlepšie maľovať, ale úplne zadarmo. Dieľňa bola v Moravciach, mal som do nej kľúče, ráno som najprv musel zakúriť do kachieľ, tak som maľovaľ čísla na motorky (čiernou písmomaliarskou farbou). Vedúci učňovského strediska bol Stift.

            Keď sme končili učňovku v Nitre, na table boli použité moje kresby (portréty spolužiakov).

            V r. 1957 som bol na ŠUP v Bratislave prijatý. Škola bola na Palisádach, internát oproti Manderláku (predtým tu bývali mníšky). Z internátu sa chodilo pešo do školy cez Suché Mýto. V internáte sme bývali 4 - 6 chlapci v izbe. V tom čase tu býval Babjak (otec operného speváka Martina Babjaka), Svetozár Stračina (s ktorým sme chodievali na prechádzky), Miki Slatkovský, Jano Smieška, Fero Ondro, Milan Chovanec (u nich som bol aj doma na hody), Cyro Koreň, Jožo Povrazník... Vďaka vychovávateľke Roháľovej - vysoká ako dvere a prísna, sme mali na internáte drezúru ako na vojne. Utkveli mi v pamäti aj mená mnohých učiteľov: riaditeľom ŠUP-ky bol v tom čase Chovan, učitelia Drexler (sochár), Čunderlík (slovenčinár), Brimich (dejiny umenia, dejepis), Halás (ruštinár), Zolnerová (matikárka), Fila (kresba, maľba), Pavlíčková (garfička, učila kresbu), Fikari, Varakózó.

            Roky 1961 - 1966 som strávil ako študent Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Vybral som si aprobáciu výtvarná výchova - dejepis. Na katedre výtvarnej výchovy podstatný vplyv na môj výtvarný vývin mali doc. J. Bendík, akad. maliar, doc. Eugen Lehotský, akad. maliar, doc. Tibor Gáll, akademický maliar, doc. Július Machaj, akademický sochár. Vysoká škola znamenala aj nezabudnuteľné exkurzie - v Prahe, po mnohých hradoch a zámkoch Slovenska i Čiech, kostoloch či galériách. Mojou diplomovou prácou boli grafické listy k ilustrácii G. Apollinaira: Alkoholy života. Promoval som 3. júla 1966, na promócie prišiel len brat bez mamy, môj otec v tom čase už nežil.

            Ďalšie udalosti z môjho života chronologicky:

4. 11. 1965      zoznámenie s manželkou

31. 12. 1967    zásnuby

20. 12. 1969    sobáš v Kokave nad Rimavicou (mama ani brat nevideli sobáš vlastného syna kvôli meškaniu vlaku pre snehovú kalamitu)

16.6.1970        narodenie dcéry Katky

5.7. 1974         narodenie dcéry Marice